Nájdite konečne ten sveter!

Ako hovorí jedna moja kamarátka - už nie je čas na falošné hrdinstvo. V našom prípade to znamená, tváriť sa, že sme v pohode s tým, že máme v skriniach neprehľaný súbor oblečenia, že nevieme práve nájsť ten teplý sveter, ktorý teraz hneď potrebujeme, pretože sa poriadne ochladilo. Takto to už ďalej nejde. Povedzme si pravdu. Je čas na poriadne upratanie skríň.

Tlačenica v skrini

Viem si živo predstaviť, aké pocity Vami lomcujú, keď si pomyslíte, koľko vecí máte v skriniach, ale upratať sa Vám to vôbec, ale vôbec nechce. Radšej tie veci viac natlačíte dovnútra a dvere na skrini lepšie pritlačíte. Natlačiť, pritlačiť, zavrieť. To je častokrát spôsob upratovania. Dokonca pred tým neporiadkom zatvárame aj oči.

Vyhýbacie taktiky

Zatvárať oči je najčastejšia tzv. vyhýbacia taktika namiesto skutočného riešenia problému. Používa to veľa ľudí, a žiaľ, nie len pri neporiadku v skriniach. Horšie to je, ak sa vyhýbame riešeniam oveľa dôležitejších záležitostí, ako sú dlhy, dane, nefungujúci vzťah, firma alebo naše zdravie.

Odhodlať sa urobiť prvý krok

Je to zvláštne, ale dlhodobým pozorovaním som zistila, a nie je to ani zďaleka moja múdrosť, že ak začneme menšími krokmi, tak sa veci pohnú. Postupne, po kúskoch. Paradoxne, je dobré začať tými zdanlivo menej dôležitými vecami, ako je upratanie oblečenia, vyhodenie starých časopisov alebo vytriedenie papierov na stole. Postupne sa z toho stane zvyk a cieľom je, mať takmer všetko vždy "na poriadku". Tak môžeme teda začať tými skriňami.

Naša skriňa o nás veľa napovie

Pýtate sa ako? Nuž, to je jednoduché. Niečo na spôsob, povedz mi čo čítaš a aj Ti poviem, kto si. Tak je to aj so skriňami. Otvor skriňu a ja Ti poviem, kto si. Poriadny, neporiadny, systematický, organizovaný, neorganizovaný... To, čo nevidieť, schováme, aby som to iní nevideli. Ale ono to tam stále je. Neporiadok v skrini si žije svojim životom a my sa ho snažíme v hlave vytesniť. Podvedome tušíme, že nám to spôsobuje taký menší problém, a to, že neustále na to myslíme, že by sme s tým mali niečo urobiť. Ale tá brzda v hlave sa nie a nie odbrzdiť.

Veľká porcia naháňa strach

Poznáte to, keď dostanete veľkú úlohu, tak sa zľaknete? Na začiatku netušíte, kde je koniec a ako to zvládnuť? Keď bola moja dcéra malá a naložila som jej na tanier trochu viac, tak sa na to pozrela a povedala, že nie je hladná. A tak nezjedla skoro nič. Zľakla sa tej veľkej porcie. (To už teraz neplatí, je vo veku, keď zje všetko, čo nezje ju:-) Podobne je to aj s domácimi prácami, upratovaním a hlavne s takými úlohami, ako je skriňa. Nie je to naša priorita a hlavne, je tam taký chaos, že nie sme schopní s tým začať.

Pokoj, rozvaha, trpezlivosť

V prípade, že nie sme schopní začať, pomôže jediná vec, a to, jednoducho ZAČAŤ. Bez toho, aby sme videli ten posledný schod. Stačí vystúpiť na prvý. Viete si predstaviť pivnicu veľkú 5x5 m a plnú starých vecí po starých rodičoch? Chcete vedieť, koľko rokov mi trvalo, kým som dospela k rozhodnutiu vypratať to? Tak vám to poviem. Trvalo mi to 17 rokov. Sedemnásť rokov, kým som sa dostala do takej krízy, že som začala tušiť, že ak toto urobím, môj život sa zmení k lepšiemu. Stalo sa. Ale o tom inokedy. Vy nemusíte čakať tak dlho.

Dušičkové lúčenie sa s vecami

Upratanie skríň môže byť začiatkom takého dušičkového upratovania. Rozlúčime sa so starými vecami a návykmi a do ďalšej etapy - do vianočných príprav - pôjdeme s oveľa ľahšou mysľou. Možno máte práve v pláne upratať veci po niekom, kto odišiel a neviete sa k tomu odhodlať. Tak teraz je ten správny čas.

Teším sa na vás!

Nájdite ten sveter!