Veľkonočné zvyky a tradície ako ich možno nepoznáte a ako súvisia s upratovaním

31.03.2021

Veľká noc je najdôležitejším sviatkom kresťanov, pretože podľa tradícií sa jedná o posledné dni života, umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie - vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkonočné sviatky začínajú Kvetnou nedeľou, ktoru si kresťania primomínajú slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema. Názov Kvetná nedeľa je odvodený od kvetov - palmových ratolestí, ktorými ľud Ježiša nadšene vítal. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov - bahniatok.

Nie som veriaca, ale zaujíma ma historické pozadie týchto udalostí a s tým spojené tradície. Mnohí z vás možno nevedia presne, aké tradície sa spájajú s týmito sviatkami. V rôznych prameňoch sa spomínajú aj rôzne zvyky, niektoré sú už zabudnuté alebo zmenené. Tieto sviatky jari súvisia aj s upratovaním a rôznymi zvykmi v domácnosti a na gazdovstve.

ZELENÝ ŠTVRTOK

V tento deň sa konala posledná večera Ježiša Krista s apoštolmi, pri ktorej im Ježiš rozdelil chlieb a víno a povedal, že jeden z nich ho zradí. Vo štvrtok sa konajú omše na pamiatku poslednej večere a robí sa obrad umývania nôh 12-tim mužom. Tento obrad zaviedol pápež Pius XII. v rámci liturgickej reformy veľkonočných obradov v roku 1955. Avšak v roku 2013 pápež František zmenil tento zvyk a je možné umývať aj ženám, a zároveň predstaviteľom rôznych národov, rás a postavenia. Podľa toho pápež František umýval nohy väzňom, moslimom či utečencom.

Zaujímavé je, že názov "zelený štvrtok" vznikol skomolením nemeckého Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (zelený štvrtok). Podľa iného zdroja sa tento deň Zeleným štvrtkom nazýva údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. V tento deň sa naposledy rozoznejú kostolné zvony, ktoré stíchnu až do Veľkej noci (noc so soboty na nedeľu). Dôvodom stíchnutia zvonov je to, aby zvony nevyplašili duše mŕtvych, ktorí sa majú vrátiť k pozostalým.

Kravu tri razy utreli mužskými gaťami

Zelený štvrtok bol deň, keď sa vyháňal dobytok na pašu po prvý krát. Na dvere stajní sa kolomažou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami. Zlých duchov vyháňali z dediny rapkáče a biče. Dobytok si tiež užil svoje - všetko to malo slúžiť na jeho ochranu pred neduhmi a zveľadenie: koňom uviazali červenú niť do chvosta - ochranu pred urieknutím, kravu tri razy utreli mužskými gaťami, aby bola plodná a pysk jej natreli slaninou, aby sa nezdula. Dobytok ešte v stajni pošúchali vajcom, pokropili svätenou vodou a vyháňali bodliakom. Na prah stajne položili vajce a ak ho niektorá krava rozbila, bola to predzvesť jej rýchleho uhynutia.

Aby ste nemali pehy

Ľudia museli skoro ráno vstať a umyť sa rosou alebo v potoku, aby neboli chorí. Dievčatá verili, že po takomto umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť. Naši predkovia jedli v tento deň najmä zelenú stravu ako špenát či kapustu, žihľavu, kel, čakanku.

Aby ste mali plnú peňaženku

Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte. Pokiaľ sa budete držať tejto tradície, vyhnete sa sporom a budete mať plnú peňaženku.

Aby ste nemali blchy

Gazdiné pred východom slnka museli poumývať všetok riad a najmä nádoby na mlieko, aby kravy dobre dojili. Gazdiné museli aj pozametať dom ešte pred východom slnka a smeti odniesť na križovatku, aby nemali v dome blchy.


VEĽKÝ PIATOK

Na Veľký piatok si kresťania pripomínajú potupnú smrť Ježiša na kríži, je to deň prísneho pôstu, rozjímania, motlitieb a očistných obradov.

Na Veľký piatok sa tiež ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby boli po celý rok zdraví. V ľudových poverách sa Veľký piatok spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady, nesmelo sa manipulovať so zemou (ryť, kopať), pretože sa verilo, že zem ešte spí - táto obyčaj má korene v starých kultoch uctievania zeme. Ľudia verili, že zem je zjari ťarchavá - mnohí sa jej klaňali a bozkávali ju s nádejou, že sila zeme prejde takýmto dotykom i do človeka. Nesmela sa ani prať bielizeň, lebo by bola namočená Kristovou krvou.

Gazdovia na Veľký piatok zvyčajne robievali značkovanie oviec, pretože verili, že ovce menej cítia bolesť a rany sa im rýchlejšie zahoja. Tak ako sa mali rýchlo hojiť rany zvieratám, takisto rýchlo sa mali hojiť poškodené miesta na rastlinách - preto sa v tento deň štepili mladé stromčeky.


BIELA SOBOTA

Tento deň je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Svoj názov získala biela sobota zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (bohoslužba na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie). Názov ale môže pochádzať aj z ľudových zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania. Najpravdepobobnejšia je verzia, že názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo - nový oheň.

Na Bielu sobotu sa končí pôst a je to deň prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňaťa alebo baránka). Piekli sa koláče - judáše. Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. V sobotu sa spaľoval oheň starého roka a ľudia v domácnostiach obradne zakladali nový oheň.

Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom. Doma sa nielen upratovalo, ale aj sa piekli mazance a baránky, plietli sa korbáče a zdobili vajíčka.


VEĽKONOČNÁ NEDEĽA

Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento najstarší a najväčší sviatok sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca.

Končí sa obdobie štyridsaťdňového pôstu, na sviatočných stoloch v mnohých domácnostiach nechýbajú vajíčka, údená šunka, veľkonočný baranček či koláče.

V nedeľu po omši sa dávajú posvätiť jedlá. Pevné miesto tu mali vajíčka ako symbol kontinuity života. Vajíčko rozdeľoval gazda medzi všetkých stolujúcich. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhadzovať, ale sa   primiešavali dobytku do jedla alebo sa zakopávali na poli.

Každá návšteva dostala kúsok posväteného jedla, trochu dali na pole, do studne a do záhrady - aby bola dobrá úroda aj voda. Spoločne sa jedlo vajce uvarené na Veľký piatok. Ak by niekto počas nasledujúceho roka zablúdil, mal si spomenúť, s kým jedol na Boží hod vajce a spomenul by si na cestu späť.


VEĽKONOČNÝ ALEBO ČERVENÝ PONDELOK

Veľkonočný pondelok bol časom kúpačky (na východnom Slovensku), resp. šibačky (na západnom Slovensku). Voda má zabezpečiť ženám zdravie a krásu. Robili sa rôzne rituály ľúbostnej mágie, pripravovali sa špeciálne pokrmy, ktoré sa dali zjesť vybranému mládencovi. Bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Preto je aj dnes Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja, hoci cirkevné sviatky sa končia v nedeľu.

Na veľkonočný pondelok sa chodí šibať korbáčom, najlepšie z čerstvých vŕbových prútov. Podľa tradície sa dávajú šibačom maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré ženy zdobili podľa krajových zvykov. Kedysi sa kraslice farbili väčšinou na červeno, aby tak pripomínali Ježišovu krv. Vajíčka sa nikdy nemaľovali na modro, pretože to predstavovalo smútok. Farbenie vajíčok je najviac späté so slovanskými krajinami. V náboženskom zmysle symbolizuje znovuzrodenie, ale aj prepojenie Starého a Nového zákona.

Prajem vám príjemné veľkonočné sviatky, užite si ich v pokoji a buďte zdraví:-)

Alex

Vaša Poriadkumilovná

Služby, Kontakt